Choď na obsah Choď na menu
 


PES

12. 5. 2013

PES NALEPŠÍ PRIATEĽ ČLOVEKA

( pri čítaní si môžeš vypočuť krásnu pesničku )  
http://youtu.be/yTEoUXqjUKw

 

roy-3.jpgRoky rokúce sa toto tvrdí a za pravdu mi každý dá, čo bol alebo je majiteľom nejaké havinka.

Napadlo ma preto venovať jeden príspevok na stranách Falkovín aj tym našim miláčkom havošom. Keď si tak premietnem čo bolo, tak ako deti sme u rodičov mali jedno obdobie Šarika. To bol jeden jediný náš pes, vždy sme mali len kocúrov a mačky.

Potom neskôr v Kopčanoch sme mali Ťapinu, Cigáňa a teraz máme Bobina.

Na fotografii je krásavec Roy. Je to tatranec z Popradského plesa a je to bratov pes. S ním sme si nejak padli do oka, myslím s Royom, nie bratom, aj keď s ním si tiež dobré rozumieme. S Royom máme za sebou prešlapaných kopec spoločných chodníčkov tatranských, naposledy koncom apríla sme spolu prešlapali kus sveta v okolí Novej Lesnej.

                                                                                                                                                                                      

Roy a ja sa máme tak rádi, že napríklad, naposledy som s ním roy-2.jpgbol v novembrovom čase na Popradskom plese, to keď ma zbadal, skoro ma prehodil aj s ťažkým ruksakom na chrbte ako na mňa vyskočil od radosti a to samé sa stalo teraz v tej Novej Lesnej, keď somho na dvore oslovil, spozornel a rozbehol sa za mňou, ani svojho pána si nevšímal.

Je to krásne, že si Roy tak pamätá a poslúchama skoro na slovo a je to štvor ročný vlačiak čo chápe každý povel čo dostane. On sa tak teší, keď vidí, že si beriem ruksak, už vie, že niekam vyrazíme, ale to lúčenie je potom ťažké, keď vidí, že ja niekam idem a jeho neberiem so sebou, odchádzam zas na pár mesiacov domov.

 067.jpg

Existuje jedna zaujímavá stranka so srandovným nazvom - U PSEJ MATERE.

Ide o ponuku havošov z útulku, ale mňa zaujala rubrika PRÍBEHY a tu chcem ponuknuť k nakuknutiu 

U psej matere

 

Pes a jeho majiteľ - niekedy je to na zbláznenie čo okolo seba vidíme na ulicich, pred panelákom pri venčení, ako si tych svojích miláčkov vyobliekajú, ako si ich rozmaznujú, viac ako deti, však jedná taká psia pravda, že s ním musíš ísť von pravideľne aj keď prší, ale s dieťaťom nie, prší, ostanem doma si povie mamička. No a tiež sa mi nepáči ak niekto ma v paneláku veľkého psa ako je napríklad vlčiak. No o tom netreba písať, všetci to vidíme...

 

Pozri si jedno úžasné video

 


   http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=5I_QzPLEjM4

 

 

peťo z tramtárii - sLOVEnsko

 

po čase, teda presne 12.9.2013 som o Royovi vložil jeden zaujímavý príspevok na stranky Falkovín a tu si ho môžeš pozrieť :

 

clanky/tatry--hory-a-tak/kuriozna-zachrana-v-tatrach.html

 

 

 

 

-------------------

 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Roy

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Katke

peťo tulák,17. 12. 2014 4:26

Kati tak to je super,čo si mi tu napísala ako posledný odkaz. V mojej fotogalérii je kopec fotografii z Tatier zo školenia zachránarov a lavinových psov. Môžeš si tam popreklikať na fotografie a najdeš tam aj Roya. Vopred dík za fotky až nejaké budu.

Re: Katke

katka,17. 12. 2014 11:58

Mám výborné správy, Roy bol na Popradskom plese, a fotky sú už na svete, dodám ich po synovom príchode.
Trošku na syna povrčal, vraj si nenechá len tak ľahko niečo ľúbiť. Zjavne ho nepoznal, ale keď sa mu prihovoril po mene, nastražil uši a dokonca sa nechal aj pohladkať.
P.S. Neviem aké kvalitné tie fotky budú, syn to fotil len telefónom, ale nevadí, hlavne, že Roya uvidíme.

Re: Re: Katke

peťo tulák,17. 12. 2014 20:41

Tak to si ma potešila a teším ma to. Na fotky sa teším, akékoľvek budú.

Peťovi

katka,20. 12. 2014 20:40

Tie fotky sú fakt mizernej kvality, syn sa aj zdráhal poslať ich, keď videl tieto Vaše s Royom, ale nakoniec som ho,,ukecala". Roy sa mi na nich už nezdá taký smutný, vyzerá celkom spokojne, čo poviete?
P.S. Sem ich nevedel nahodiť, tak ich poslal na Váš FC. Prišli?

Re: Peťovi

peťo tulák,21. 12. 2014 6:48

Kati žiadné fotografie nedošli a ak si klikneš na knihu návštev, tam najdeš mejlovú adresu, tam mi to pošlite, vopred ďakujem!

Re: Re: Peťovi

katka,21. 12. 2014 18:50

Poslala som. Ešte stále, už ani neviem po koľkýkrát si prezerám zložku Roy. Nádherný pes na prekrásnych záberoch. Jedna fotka krajšia ako druhá.
P.S. Pozdravujem aj Bobinka a dúfam, že už nesmúti toľko za paničkou.

Re: Re: Re: Peťovi

peťo tulák,22. 12. 2014 4:01

Tych fotiek je ďaleko viac v iných albumoch na iných strankách a hlavne v archíve. Určite ich existuje nespočátateľne množstvo všade okolo nás, lebo ľudia si Roya fotia neustále. Ďakujem za tie fotočky čo som našiel v mejlovej pošte a Bobinko je v pohode a vytešuje sa, ak za ním prídem.

Kati ďakujem a prajem šťastné vianočné chvíle....

Re: Re: Re: Re: Peťovi

Katka,23. 12. 2014 18:26

Prajem aj ja šťastné, pohodové a hlavne v zdraví strávené vianočné sviatky.U nás až také zdravé nebudú, manžel prišiel dnes od lekára so zápalom priedušiek. Dúfam, že ma moja imunita nesklame. Práve v takýchto chvíľach si uvedomujeme, že zdravie je to najcennejšie, čo máme. Preto želám celej rodine hlavne veľa zdravia.

Re: Re: Re: Re: Re: Peťovi

peťo tulák,23. 12. 2014 19:37

Ďakujem a je to tak, to zdravie je najcennejšie čo máme a musíme si ho chrániť. Tak nech sviatky v pohode prežije celá tvoja rodina.
Tak vtedy sú vianoce, keď sa celý svet ligoce sa spieva v jednej piesni...

Smutný Roy

katka,12. 12. 2014 10:32

Každý rok chodíme na dovolenku do milovaných Tatier a nikdy nezabudneme navštíviť aj Popradské Pleso. Roya poznám a súhlasím s každým riadkom, ktorý ste napísali. Je to pes s veľkým P. Múdry, prítulný a verný. Naposledy sme tam boli a auguste a Roy bol sa zdržiaval chatách a bol taký iný, smutný, bez nálady. Kuchár z Majlátky nám potvrdil, že je to naozaj tak. Roy je vraj už dlhšie takýto, vyzerá, ako keby mal starosti. Vraj čaká na svojho pána. Neviem, kto ním je,ale ten kuchár nám povedal, že mu musí zatelefonovať, lebo s Royom to už ide dolu vodou.Dúfam, že sa tak stalo a Roy je opäť ten veselý a bezstarostný havino, akého som poznala z predchádzajúcich rokov.

Re: Smutný Roy

peťo tulák,13. 12. 2014 4:49

Je to tak. Roy je smutnučky, lebo pániček na Popradskom plese už nepracuje a nemá Roya kam dať, tak je tam hore sám. Smúti za svojím páničkom, ktorý žije v meste a len občas chodí hore. No občas sa Roy s chatárom z Chaty pod Rysmi vyberie na túru hore. Ani ja som tam dlho nebol. Nejak sa nedalo. Už už bolo všetko naplánované a niečo do toho vždy vošlo. No verím, že behom budúceho roka s Royom budem a rád sa s ním zas niekam veberiem na túru...

Katka a ďakujem za príspevok a čas, čo si venovala Royovi!

Re: Re: Smutný Roy

katka,13. 12. 2014 8:43

Rado sa stalo. Pre Roya by som urobila čokoľvek. Dokonca som na chvíľočku zauvažovala, že si ho vypýtam k nám a budem sa oňho starať. Ale potom som si uvedomila, že on je vlastne horal, ktorý miluje slobodu. Aj ja som ho niekedy stretla ako sprevádza nosičov hore na Chatu pod Rysmi. Čo by robil u nás pri domčeku za plotom? A ešte k tomu na rovine ako dlaň? Nie, takto by si Roy šťastie určite nepredstavoval. Až budete tam hore, pozdravujte ho odo mňa. Ja sa opäť o rok v lete tiež prídem za ním pozrieť.

Re: Re: Re: Smutný Roy

peťo tulák,13. 12. 2014 18:19

Katka presne tak. Roy je tatranec od malička a už bol aj na dvore na dedine, utiekol nazad hore k plesu, tam mu je najlepšie, je tam naučený a teší sa vždy ak si ho niekto vezme na nejakú túru. Možno keby pán si ho vzal na nejaku dedinu a žili by tam v nejakom domčeku s dvorom spolu, neutekal by do hôr, Však v Novej Lesnej bol skoro mesiac na dvore a bolo to v pohode. uvidíme ako sa to bude ďalej vyvijať....

Re: Re: Re: Re: Smutný Roy

katka,14. 12. 2014 10:08

Prajem Royovi ešte veľa šťastných a spokojných dní po boku svojho pánička aj za cenu, že ho už pri Popradskom plese nikdy neuvidím. Dúfam však, že občas uverejníte nejakú tú fotečku s ním, aby sa aj moje oko mohlo potešiť z jeho šťastia.

Re: Re: Re: Re: Re: Smutný Roy

peťo tulák,14. 12. 2014 10:44

Ak si v ponuke obľúbené odkazy kilikneš na veľký fotoalbum, najdeš tam tatranské albumy a tam najdeš aj Roya na túre. Naposledy to bolo v albume TA3 jesenné 2 napríklad...

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Smutný Roy

katka,15. 12. 2014 6:38

Ďakujem, pozrela som si a veľmi ma to potešilo. Dnes cestuje do Tatier môj syn.Navštívi aj Popradské pleso, tak som ho poprosila, aby mi tiež poslal zopár fotiek s Royom.Až ho tam, pravda, zastihne.

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Smutný Roy

peťo tulák,16. 12. 2014 4:26

Katka a ak sa mu to podarí, pošli mi prosím ťa tiež nejaké to foto s Royom potom, prosím, prosím...

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Smutný Roy

peťo tulák,16. 12. 2014 5:49

A mrkn i sa napríklad aj tu : /clanky/tatry--hory-a-tak/nase-hory.html

Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Re: Smutný Roy

katka,16. 12. 2014 7:30

Samozrejme že pošlem, aj sama som na to myslela, že by Vás zopár aktuálnych fotiek potešilo. Včera som telefonovala so synom a opäť som mu to pripomenula. Majú tam pevný program: dnes to bude Brnčálka, zajtra Popradské pleso a pozajtra Poprad -letisko školenie na záchranárskom vrtuľníku s HZS, syn študuje totiž záchranárstvo a táto práca ho úplne pohltila. Normálne mu závidím ten program. Aj ja by som šla.
P.S. Dnes znova potelefonujem a pripomeniem. Asi mu už pôjdem na nervy, ale veľmi túžim po tých obrázkoch s Royom.

Oddaný priateľ

Vrajka,28. 1. 2014 17:26

Dojímajú ma takéto príbehy, lebo som to tiež okúsila. Rozumieš si s týmto štvornohým priateľom aj bez slov.
Jedného dňa v roku 1999 som sa pozrela na malinké čierne šteniatko kríženca kokršpaniela a utopila som sa v tých nádherných psích očiach. Vypiplala som túto Bobšu, alebo aj Bobinu ako svoje dieťa, vytvoril sa medzi nami nádherný vzťah a porozumenie, niečo ako ty s Royom. Spávala mi niekedy skrútená pri nohách pod perinou, bola milá, poslušná, oddaná a bol to radostný čas za tie dva roky, čo sme ju mali, až kým ju potom nezrazilo auto. Dostala náraz do hlavy a odišla ta hore do psieho nebíčka. Netrápila sa, vyzerala, že spí. Všetci štyria sme plakali nad jej hrobčekom na našej záhrade, lebo nám veľmi prirástla k srdcu.
Potom za nejaký týždeň nám známi priniesli niekoľko týždňové šteniatko, ktoré niekto vyhodil do lesa a kňučalo tam pri neďaleko ich domu. Priniesli nám ho, či ho nechceme namiesto Bobiny. Bolo to jasné. Mali sme Žeryka, už ho takto pomenovali. Bol s nami 7 rokov, obchádzal si pravidelne svoj rajón so psími kámoškami, pekne sporiadane chodil po kraji cesty alebo po lúke, občas sa vyparil aj na niekoľko dní, ale vždy sa vrátil. Akurát raz ho Peťo šiel hľadať, lebo nebol doma 4 dni. Našiel ho na kopci Santove úplne vyčerpaného, že nemohol ani chodiť. Niesol ho domov na rukách. Ale rýchlo mu otrnulo. A tiež už ho nemáme, šli sme raz na nedeľnú prechádzku, šiel nejakú minútku pred nami a záhadne a nenávratne zmizol, akokeby sa pod ním zem prepadla. Peťo nasadol na Pioniera a obišiel všetky okolné kopce, lesy, dediny, vypytoval sa, no bez výsledku.
No a teraz máme Foxa a Alvina, vlastne to sú Tomášovi havinovia. Nechcela som ďalších psov, aby som nemusela zažívať ich smutné odchody na onen svet, lebo som sa s tým dlhé mesiace zmierovala a bolo to veľmi bolestné.
No čo už, ľúbim týchto našich dvoch šarvancov, aj keď ich hreším, keď vystrájajú v dome, ale ak sa pozriem do tých psích očí, zase som v nich stratená....