FALKOVINY 3

BOL SOM POZRIEŤ VYSOKÉ TATRY

pri čítaní môžeš počúvať prenadhernú mutičku

 
http://youtu.be/5OxiCRY1dZI?list=RDcgzasLlc0dY

Hej. Bol som pozrieť tie naše Vysoké Tatry. A tak som si vyšlapol konečne k chatám, kde som dlho, veľmi dlho nebol. V poslednom čase som sa zameral na oblasť Popradského plesa, ako častý vyšlap do Sedla Ostrvy, Chaty pod Rysmi a veľakrát v poslednom čase som stál na vrchole Rysov. Vždy s nejakou inou partiou. No zistil som jednu vec o ktorej viem roky rokúce, že som vždy s tou nejakou partiou také piate koleso u voza.

Vždy sa citím len ako taký prívesok, nepotrebná vec, nik nedá na môj názor, nik ma nejak vážne nepočúva, stáva sa dosť často, že ak sa niekam ide, partia mi nepovie, ideme tam a tam, ideš s nami, ale oznamia mi to takto - ideme tam a tam, máme voľné miesto v aute, nejdeš s nami, z toho samozrejme vycítim, že keby mali auto plné, neozvu sa, ide len a len o prachy, zaplatiť benzín napríklad, doma mám peklo kvôli tomu, že stále niečo vybavujem, zaisťujem, rezervujem a čo mám z toho, ja viem, nič, len dobrý pocit, ale teraz čo som sa túlal sám, bolo mi tak fajn, šlapal som si svojím tempom, tam kam sa mi zachcelo, nemusel sa snažiť niečo svoje presadiť, bol som taký slobodný v tom tatranskom svete a zastavil som sa kde sa mi zachcelo, pofotil som, nikomu som sa nemusel prispôsobovať a Maťo, že potom dva dni bol so mnou, to bolo v pohode, cítil som sa ako jeho horský vodca, ktorý rád ukáže a vysvetlí čo je práve okolo nás a čo nás ešte len čaká a on bol zas dobrý zákazník čo so záujmom počúval a kochal sa okolím.

Takže dovolenku, takú tu jesennú, plnú slniečka, ozaj krásneho počasia som využil na túlanie sa a ako bolo, kde som bol a s kým som sa túlal sa, idem opísať práve teraz a tu, ale upozorňujem, že to čítanie je na dlhú chvíľu a tak ako som vyššie ponúkal, ak chceš pusti si muzičku od vynikajúce muzikanta čo si hovorí MAOK a mimo iné, robil muzičku Paľovi Barabášovi k filmom a aj Jurajovi Jakubiskovi k Bátoričke.

--------------------------------------------------------------------

ÚTOROK : vyštartoval som z domu ráno okolo ôsmej na železničnú stanicu, kde som si kúpil cestovný lístok za 17.40€ smer Holíč/Nová Lesná. Usadil sa a cez Kúty až do Trnavy som sa pekne viezol v teplučku. Potom som v Trnave čakal nejakých pár minút na rýchlik Dargov do Popradu, kde som bol okolo pol tretej a len som prebehol na Tatranskú železnicu, odviezol sa dve zástavky do tej Novej Lesnej. Na chrbte batoh o váhe 18 kg. Tam v penzióne Lucia už na mňa čakal majiteľ. Zvítali sme sa, ukázal mi izbu a zaregistroval ma do Tatry Card, to aby som mal nejaké výhody, keď už tu som. Ako napríklad zadarmo cestovne na tatranských železniciach a aj zubačka je v tom zahrnutá. Kadejaké zľavy na čaj na chatách. V ten deň som už nikam nešiel, len som si vybehol do lesa, kde som sa v aprílovom čase túlal týždeň s Royom. Potom sprcha a leňošenie na izbe. Večer prišiel ku mne spať starší brácho Jožko, trochu sme pokecali pri poháriku vinka a zaľahli.

Ináč dalo by sa napísať, že sa mi teraz počas tohto pobytu tak čiastočne splnil jeden Tatranský sen. Okrem Chaty pod Soliskom som prešiel každú chatu čo je červenej magistrále tatranskej : /clanky/tatry/sen---tatranske-chaty.html

STREDA : ráno počasie neskutočne krásne. S bráškom ideme nakúpiť do Popradu aj Svitu potraviny na Majlathovú chatu, tak mám fajn odvoz rovno k Popradskému plesu. Nemusím ísť vlačkom a potom pešo. Pomôžem vyložiť tovar. Dávam si čaj a prezúvam sa, obúvam si vibramy, beriem Roya, ide sa hore, do hôr, na Chatu pod Rysmi. Na štarte si beriem dva balíky pohárov tatariek, moja dnešná vynáška a to 7.80kg, nič moc, už som niesol v batohu dve vrecka cibule, alebo dva balenia zavaranych uhoriek, skalické trdlo pre chatára, koks voľakedy dávno. Šlape sa v pohode. Je teplo. Roy ide popri mne. Na chodníku stretám nášho Laca aj kámoša Čulíka, muzikanti, idu na chatu hrať pri príležitosti otvorenia oficiálne chaty. Najhorší úsek bol cez reťaze, stašne nebezpečne sa šlo, boli šlapky aj reťazé namrznuté. Aj Roy mal problém. Vyššie som stretol Viktora s Jožom Kubánim ako robí rozhovor. Posedel som si s nimi, pofotil a kráčal vyššie a vyššie. Tri hodiny som vystúpoval na Chatu pod Rysmi. Tak dlho som v živote na chatu nešlapal. Počasie stále krásne slnečné. Odovzdal som tatarky, dal som si čaj. Slávnostne sa prestrihla páska a chata je pre verejnosť otvorená. Viktor rozkrájal a posolil čerstvy chlebík v peci na chate pečený. Bol ešte teplúčky a chutil ako domáci, podával sa aj horec a vynikajúci guláš. Muzika hrala, bolo tam veselo a prišlo neskutočne veľa ľudí. Roy už bol otravný a tak sme sa pobrali dole na Popradské pleso. Rozlúčil som sa s ním, dal som si veľkú kofolu a šlapal dole k vláčku. Na izbe som už len leňošil po horúcej sprche a čumel na telku, čakal som, či sa v nej uvidím a videl som sa v reportáži Joža Kubániho ma bolo vidieť. Prišli nejaké esemesky ohľadne toho, že som bol v tv bedni. Dokonca mi volal mladší brat, že sa musí z jojky dozvedať, že som v Tatrách. A tu je niečo z tv bedni TA3, kde je vidieť Roya: 

ŠTVRTOK : skoro ráno vláčkom do Starého Smokovca a pešo na Hrebienok. Riadne som sa zapotil, tak na lanovkovej stanici si dávam čaj a suché tričko, to je 8:45. Ďalej smer Zamkovského chata, kde som si dal zas čaj a kúpil som si tam knihu Ivan Bohuš - Na každom kroku kameň, to bolo 9:45. Šlapalo sa v pohode Malou Studenou dolinou. Počasie krásne, ba až gýčovo modrá obloha a na Teryho chate som si dal čaj s rumom a kapustovú polievočku. Chutila a dobré padla po tej namáhavej túre, to už bolo 11:15. Niečo som nafotil okolo chaty a vybral sa cez Priečne sedlo, kde bolo veľa snehu a dosť namrznuté skaly i reťaze, no zvládol som to, zostúpoval som dole k Zbojníckej chate, začalo poprchať, zatiahlo sa, ba už pri chate začalo pršať. Dal som si kafčo a vychutnával som si ho, to bolo okolo 14:10. Vonka riadne lialo a chata bola do posledného miesta obsadená. Už nebolo ani kde sedieť. To čakanie kým prestane pršať bolo nekonečne a tak som si dal zas kapustovú polievku. Bola lepšia, aj s klobaskou a boli v nej aj hríbky. Ako tak sa počasie umúdrilo, tak som sa zbalil, aj chata sa vyludnila a šlapal som Veľkou Studenou dolinou dole. Cesta ubehala rýchlo. Stavil som sa na Rainerovej chate, ktorá ráno bola ešte zatvorená a teraz ju chatárka akurát zatvárala. Bolo 16:25, no ešte mi predala dve knihy od Petra Petrasa - Na chodníku chodník. Jednu pre staršieho brata som kupoval, keďže nemá čas si ju kúpiť. To už bolo počasie super, dokonca som na Hrebienku fotil dúhu, ale kým som prišiel do Starého Smokovca som pekne zmokol, no tam ma čakal bráško s priateľkou Lydkou, autom sme sa doviezli do Novej Lesnej. Posedeli sme, pokecali, doniesli mi medovinu a gruľovník - koláč aký mám rád a často ho piekla moja maminka a tento sa podaril. Chutil mi, ako keby ho piekla moja mamina, je to taký zemiakový sedliacký koláč. Potom už len sprcha, brat prišiel na noc za mnou, pokecali sme, dali si vinko a pri tv bedni zaspali.

PIATOK : bráško ma zaviezol do Popradu k našej sestričke Aničke a s ňou sme šli autom, viezol nás jej syn Branko do Kráľovej Lehoty za mladším bratom Ivanom. Stavili sme sa ešte vo Svite v tom rodinnom dome, kde teraz žije jej dcéra Lucia s rodinkou. Dlho sme spolu neboli. V Kráľovej Lehote sme posedeli, pokecali, a cestou nazad sme sa stavili vo Svite na cintoríne a chvíľku u Lucii. Spal som v Poprade.

SOBOTA : skoro ráno vláčkom do Štrby a zubačkou na Štrbské pleso, odtiaľ pešo na Popradské pleso letným chodníkom, ten je krajší, za braškom som sa so sestričkou vybral pozrieť, urobili sme si výlet. Počasie bolo jak v piatok, tak v sobotu nádherné. Posedeli sme s bratom, dali sme si kapustovú polievku, bola ako na Zbojníckej chate, výborná. Dal som si pivko a prišiel za nami aj Jaro, švagor. On nás potom viezol autom do Novej Lesnej, kde sme počakali na stanici, vlačik doviezol kámoša Maťa z Kopčan. S ním sa teraz budem túlať spoločne. Sestra sa rozlúčila a ja s Maťom sme si len tak vybehli na bicykloch, ten pre mňa už známy lesný cyklokruh do Nového Smokovca a nazad už po asfaltke do Novej Lesnej. Nech Maťo vie, kde sa nachádza. Ja som mal také dva oddychové dni. Z každého dňa tu straveneho je urobený fotoalbum. Najdeš si ho vo Veľkom fotoalbume na tejto mojej www stranke.

NEDEĽA : čakal na nás krásny deň. Vybrali sme sa ráno vláčkom do Tatranskej Polianky a potom už len pešo k Sliezskému domu, kde sme boli 9:50. dali sme si pivko, ja fazuľovú a Maťo slepačiu polievku. Okolo Velického plesa do Kvetnicovej doliny a na Východnú Vysokú sme šlapali v oblakoch a na vrchole sme boli 12:50. Vyčasilo sa až tam hore v sedle Poľského hrebeňa odkiaľ sme dosť nebezpečným zostupom cez Zamrznutý kotol šli do ešte horšieho úseku Prielomu a klesali ľadovou cestou dole do doliny na Zbojnícku chatu. Bolo krásne počasie, nafotili sme obaja toho dosť, na chate sme si dali len kafčo, to sme tam sedeli o 15:20, pokecali sme s Maťom, odlepila sa mu podrážka na jednej topanke, no bol nadšený čo všetko prešlapal a videl a pokračovali dole na Hrebienok , dole do Starého Smokovca, kde sme čakali na vláčik do Novej Lesnej okolo 17:10. V dedine sme si zašla do krčmy na pivko, tak nejak nám prišla chuť na čapované. Na izbe, sprcha a niečo pod zub a dobrú noc.

PONDELOK : zase prenádherné ráno a krásne Tatry bez mrakov, tak fotíme a čakáme na vláčik do Starého Smokovca odkiaľ potom pešo zas na Hrebienok a okolo 9:30 už sedíme na Zamkovského chate, popíjame vynikajúci horúci čaj. Odtiaľ Tatranskou magistrálou, teda po červenej až na Skalnaté pleso, kde sa zastavujeme na Skalnatej chate u nosičskej legendy Laca Kulangu, dávame si len zas super čaj a je 10:40, kupujem si DVD a aj autogram som dostal. Zdržíme sa pri plese, chcel som ísť pozrieť galériu, no bola zatvorená, fotíme a dávame si obed pri hviezdárni, čo sme našli v batohoch, to sme pojedli. Pokračujeme smerom k Zelenému plesu. No vybehneme si ešte na Svišťovku a dole zas po strašne zamrznutom chodníku zostupujeme reťazovým úsekom k plesu na chatu Brnčalka, ako ju turisti volajú, kde sme o 14:00. Dávame si len kavu s mliekom, kupujem pohľadnicu a ide sa do Tatranskej Lomnici, kde sme 15:30. Mali sme šťastie, vzal nás jeden strýc autom až na vlakovú stanicu. Tak sme sa rozhodli ísť ešte na Popradské pleso na pirohy, nestihli sme, dostali sme len pivko na Majlathovej chate a kámoš Peťo nás zviezol dole k vláčku. Tak sme ušetrili zas naše unavené nohy a okolo 18:30 sme boli už na izbe. Zas sprcha, niečo pod zub, čo nám ešte ostalo a zaľahli sme, lebo na druhý deň sme cestovali domov....

Neskôr som objavil záznam z TV bedni z galérii Encián, tak tu si to z archívu môžeme spoločne pozrieť, keď sme sa tam na tom Skalnatom plese nedostali : http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/145?date=09.11.2013&channel=jednotka

 

 ---------------------------------------------------------------------

Takže to je tak v skratke všetko. Fotografie nájdeš vo VEĽKOM FOTOALBUME v rubrike obľúbené odkazy tu na FALKOVINÁCH. Bol to super týždeň straveny na horách, škoda, že som nemohol mať Roya so sebou celý týždeň, no tie výstupy čo sa podnikli, by boli v tomto už jesennom čase pre Roya nezleziteľné. Stačilo mi ísť s ním na Chatu pod Rysmi a videl som, ako sa mu šmýkalo v úseku reťazí. Darmo, nemá vibram dezén na labkách.

aspoň jedno spoločné s Royom a jeden nový fotoalbum

https://picasaweb.google.com/112431301924757965878/VRCHOLOVKY02

tulák peťo z tramtárii na sLOVEnsku