Choď na obsah Choď na menu
 


NEKONEČNÉ VLNY LÁSKAVOSTI OKOLO NÁS

16. 12. 2014

Obyčajný prejav láskavosti okolo nás, vytvára nekonečné vlny.

 

Ide o dojímavý príbeh, kedy človek niečo chce, po niečom túži, chce si niečo kúpiť, alebo to chce kúpiť niekomu, nemá na to dosť koruniek.

Zrazu sa objaví človek, čo tu konkrétnu vec, v tomto prípade dort, zaplatí. No viac sa dozvieš v tom videu

https://www.youtube.com/watch?v=4baIEARIYMM

 

Nedá mi sem nevložiť ešte jedno krásne video, teda ide o prekrásnu reklamu, ale hodí sa sem

http://youtu.be/iccscUFY860

 

Nuž a zaujalo ma aj niečo len načítanie, ale však si to prečítaj a uvidíš, že je to fakt dobré a pravdivé čo sa okolo nás deje a keďže už nemôžem vytvárať nové a nové priečinky príspevkov, vložil som to sem

Neúcta k slovenčine

Rád cestujem po Slovensku. Naša vlasť ma vždy očarí niečím výnimočným. Pri potulkách sa však prirodzene okrem dobrých zjavujú aj nedobré veci. Najviac ma znepokojuje neúcta k nášmu rodnému jazyku. V každom meste nachádzam akési “puby” namiesto poriadnych krčiem alebo hostincov. Obchodné domy sa premenili na “shopping city”alebo “supermarkety”. Jedlá v nich ponúkajú vo “foodcourte”, kávu zas v “café” či “coffee house”. Na reklamných pútačoch, čiže “billboardoch” namiesto výpredaja čnie “sale” a namiesto číslo jeden, “number one”. Dnes sa nechodí ku kaderníčke alebo k holičovi, ale k “hairstylistovi”. Kvety Vám nepredá kvetinár, ale “florista”. Šaty a šperky Vám nenavrhne módny návrhár, či šperkár, ale “stylista”. Už nedbáme o svoj zovňajšok, ale staráme sa o svoj “outfit”. Nechodíme na prechádzky po vonku, ale sme “outdoor”, nesedíme s priateľmi v obývačke, ale sme “indoor”.

Prečo nebyť “in”, poviete si? Veď slovenčina má malú slovnú zásobu, je ťarbavá, neohybná a neznie vôbec svetovo… Áno, pre tých, ktorí ju neovládajú a nemilujú, je to tak. A bohužiaľ, ako tak pozerám navôkol, je medzi nami veľa takch, ktorí si svoj materinský jazyk nevážia, ba čo viac sú k nemu doslova neúctiví!

Existujú prípady, kedy by sme slovenským slovom naozaj v pomenovaní špeciálneho predmetu alebo javu naozaj neuspeli. Preto nie som zástancom jazykového purizmu na spôsob 19. storočia. Uznávam, že slová ako mikročip, tablet, follower alebo internet by zneli v doslovnom preklade do slovenčiny trochu komicky. Sme ale naozaj v kurze, alebo lepšie povedané na pulze doby, ak používame nadmieru cudzích, najmä anglických slov?

Nie nie sme. Sme skôr smiešni. A to v očiach všetkých národov, ktoré si svoj rodný jazyk ctia a pestujú ho. Neuznávam tvrdenie o nedostatočnej slovnej zásobe nášho materinského jazyka. Aby som sa mohol presne a výstižne vyjadriť, je treba slovenčinu nielen poznať, ale neustále ju aj spoznávať. To je však namáhavé. Preto sa mnohí, žiaľ najmä mladí ľudia utiekajú k zjednodušeným slovným mutantom, anglickým slovám so slovenskou koncovkou… A tak, keď sa započúvam do reči dnešných tínedžerov, vnímam že na sociálnej sieti “lajkujú”, “čekujú”, “četujú”, “sendujú” alebo “hejtujú”. V počítačových hrách sa posúvajú na vyšší “level” a “rispavnujú”, prípadne ich “komp” im “laguje”, lebo nie je “apdejtovaný” a “apgrejdnutý”… Že mi nerozumiete?

Kam to chceme týmto spôsobom dotiahnuť? Aby sme nerozumeli ďalšej generácii mladých Slovákov? Slovenský jazyk je nádherný a pre každú Slovenku a každého Slováka je tým najvzácnejším pokladom! Spamätajme sa, kým je čas. Vážme si náš rodný jazyk. Je to jazyk našich predkov, našich starých otcov a starých mám, najkrajší jazyk na svete! Rada je na nás dospelých. Vytlačme z každodenného života anglické slová a nahraďme ich znovu ľúbozvučnou slovenčinou. Učme deti a mládež, aby si vážili svoj rodný jazyk. Veďme ich k úcte k tradíciám a najmä sebaúcte! Veď ten, kto neovláda rodný jazyk a nevie sa v ňom plnohodnotne vyjadriť, nevie sa vyjadriť vôbec. Taký človek sa nemôže naučiť poriadne ani jazyk cudzí, lebo nevie poriadne používať ani ten rodný. To mi potvrdia aj jazykovedci, či učitelia cudzích jazykov. Taká bytosť nemá teda žiadnu identitu, ani človečenskú. Je len súčasťou “hromádky koží otrockých”. A to v národnom štáte Slovákov, teda v nezávislom, hrdom a modernom Slovensku nemôžeme dopustiť.

, Prečítané 767x,Lukáš Machala - Slovensko moje rodné 

**************************

Peter Bella Horal  - napísal nádhernú báseň Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, ale aj túto prekrásnu nasledujúcu (zo zbierky Piesne zďaleka), hodila by sa tiež k tvojmu článku - v mejlovej schránke som to našiel od jednej vychodniarskej valašky Ifči

 

Materinská reč v cudzine

 

 

Materinská moja reč,
taká si mi milá,
akoby ma moja mať
menom oslovila;
akoby ma ľúbajúc
k srdcu privíňala;
akoby ma žehnajúc
Bohu porúčala.

Materinská moja reč,
ty mať ubolená —
keď ťa čujem, volil bych
padnúť na kolená
a modliť sa zo srdca
modlitbu skrúšenú:
aby ťa Boh potešil,
v žiali postavenú.

Materinská moja reč,
poklad môj v cudzine!
Keď zaspievam piesenku
v sladkej materčine:
oči sa mi zalejú
horkými slzami
a srdce sa poteší:
že je Boh nad nami!

Materinská moja reč,
ty mať ľútostivá!
keď mi v noci nedá spať
starosť kormútivá,
len sa s tebou pomodlím,
ach, tak usnem sladko,
ako keď mať ukojí
v kolíske dieťatko.

Materinská moja reč,
reč mojej otčiny!
V tebe cítim milotu
rodnej mi doliny;
čujem horu zelenú,
ako spevom hučí;
čujem si mať milenú,
jak ma modliť učí.

Materinská moja reč,
ty reč otcov mojich!
Tys ten svätý majetok,
čo som zdedil po nich;
ty si mojím domovom
v ďalekej cudzine;
dušu nesieš túžbami
k nebeskej otčine!
(1893)

 

 

peťo z tramtárii - slovensko

 

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

slovenčina

Ifča,8. 1. 2016 12:49

Aká si mi krásna, ty rodná REČ moja...
je mäkká, ľúbozvučná, rovnako krásna ako naša rodná zem. Oboje milujem a je mi ľúto, keď počujem, ako je dnes zneuctená, s akou ľahkosťou, bez rozmýšľania, bez lásky sa jej dnešná generácia vzdáva, a tým sa vzdáva svojej identity.
Veľmi dobrý a poučný článok k zamysleniu, mal by si ho prečítať každý Slovák!!!
(podobné je to aj s češtinou)

Re: slovenčina

peťo tulák,9. 1. 2016 6:24

Hej, aká si mi krásna, ty rodná reč moja a preto píšem ako rozprávam, aj s dĺžňami, ktorá tam či hentam nepatria, ale viem o tom a napíšem to a aj keď viem, že nie, no vidím a cítim to tak, že tam patrí, mne tam pasuje...

Nuž a je tu iná doba a tak aj slová sa menia a používajú úplne iné, týnedžerovské poangličtené a tak už aj zaužívané aj naša generácia to vidí úplne inak...

Ďakujem za koment Ifča!

Re: Re: slovenčina

Ifča,10. 1. 2016 2:08

Peťo, ďakujem za vloženie básne!!!

I tota moja rodna šariščina je bars šumna a ani za dvacecdva roky na Valašsku som ju nezapomla, ani na spisovnu slovenčinu. A ta teraz znam štyri jazyky: šariščinu, slovenčinu, valaščinu i češčinu a som jazykova schizofrenička-jak ja hutorim.
A nevyhvarajme še na inu dobu, doba je sice ina, ale spisovna slovenčina je skoro furt rovnaka - aspoň za mojo 52 roky še bars nezmenila, len ku nej nemaju Slovaci ten spravny vzťah a cit, tak jak i ku svojej rodnej žemi, je asi veľo Slovakom ukradnuta. A preto me šerco boli i oči še mi zaroša, ked čitam take krasne slova, co napisal Peter Bella Horal vo svojich basňoch...

Re: Re: Re: slovenčina

peťo tulák,10. 1. 2016 4:47

Ta ty to tu barz šumne napísala a ja som zo Svitu už 35 rokov a žil som tam 24 rokov a stále rozprávam ako som rozprával vždy a aj tak píšem ako rozprávam. Ľudia okolo mňa a hlavne v robote sa čudujú, že stále rozprávam po svojom a neprispôsobil som sa záhoráčtine....

Tak ďakujem a je to tak, ľudia z tej našej republiky maličkej, česť vinimkam, ako píšeš, si ju svoju materskú reč nevážia a prispôsobujú sa novej dobe.

videjko

oluskaprokopova@centrum.sk,18. 12. 2014 22:11

poznam to, je to ale tak mile, ze to sa da pozerat stale, dakujem

Re: videjko

peťo tulák,19. 12. 2014 5:15

Áno, niektoré filmy poznáme do detajlu, každú hlášku vieme naspamäť a ak ten či ten film dávajú v tv bedni, rádi si to pozrieme zas. Ďakujem Oľga!