Choď na obsah Choď na menu
 


DOM

22. 2. 2013

01.jpgDOM 

Je to tak, že každý máme svoje spomienky, na svoj Dom z detstva, kde si pamätáme všetko čo sme tam prežili ako deti, potom už školáci, tínedžeri až kym sme sa neosamostatnili a neodsťahovali niekam úplne inam, ďaleko od rodného bydliska, od rodičov od súrodencov...

 

Mal som sen. Krásny sen. Bol som malé chlapča a hral som sa na ulici, ktorá mi bola strašne povedomá. Zrazu zapískal môj tata a to som už vedel, aha, musím domov, je čas. Ako som vchádzal cez bránku do záhrady a videl ten Dom, už som bol v obraze, aha ja som vlastne Doma. V tom sa všetko nejak prestrihlo a sedel som na gauči s maminkou a len tak sme sa k sebe túlili a rozprávali čo nového u nás a u nej...

 

Všetci sme uprostred kruhu, ktorý sa od nás rozširuje do dávnej minulosti a uvedomujeme si, že Zem sa stále točí, z tisícročia na ďalšie tisícročie a nesie na sebe prach nespočetného množstva zosnulých čo nás navždy opustili a ostávajú už len spomienky a obzerať sa môžeme len dozadu, dopredu veru nie. To čo bude nevieme, ale čo bolo hej. Na fotografii je ten môj Dom, kde som prežil krásnych 24 rokov a vzdialenosť pre mňa veľa neznamená, preto sa tam ak sa dá, rád vraciam a neviem prečo, nemám fotografiu pôvodného Domu v akom stave bol predtým, než sa začal meniť, ale o tom až neskôr, teraz ako to všetko vznikalo postupne s odstupom času až po dnešok, kedy v tom Dome žije iná mladá rodinka, ale naša, takže ten Dom ostáva stále taký rodinný klenot pre ďalšie pokolenie a škoda, škoda, že sa toho nedožila naša maminka a otec. Ako by sa pozerali na tu velikú zmenu.

 

Na začiatku bola pustá, močaristá rovina zvaná Štokava niekde tam pod Tatrami v samom okraji Popradskej kotliny, v jej západnej časti, kde niekedy dávno v marci v roku 1934 prišiel zo Zlína zástupca Tomáša Baťu a hľadal pozemky na vybudovanie nových Baťových závodov a pre naše veľké šťastie si vybral práve toto miesto a je to tak vzniklo mesto SVIT! Ten náš Dom tu stojí roky rokúce  na ulici kpt. Jána Nálepku a keď teraz tak pozerám na tu fotografiu, predstavujem si tu záhradku, ktorú mama milovala a hlavne kvety, ten náš Dom je z pálených tehál, šesťdomok ako sa mu vravievalo, ešte boli štvordomky. V spomienkách vidím každý detail. Kedysi to bol veľký Dom, nádherný plný života. Ešte stále ale neupadol do zabudnutia. Tie spomienky sú v tom Dome všade. Už pri jeho vstupe v kľúčovej dierke, v poštovej schránke, v medzere dvier, vo verande, ktorá bola voľakedy drevená a presklená, v chodbe, kde je aj krásne voňajúca špajza a wc, kde mojej Lidunke bola vždy zima, aj keď tam bol radiator. Spomienky sú samozrejme aj v kuchyni a na lavici pri okne, kde sme s maminou pozerali cez to okno a o každom čo po chodníku okolo prešiel, sme spoločne poklebetili. V izbe klasika nábytok, kde za sklom ako v každej rodine výstava pohárov a kadejakých iných blbiniek. Drevené schody hore na poschodie do kúpelky a spálni či do našej detskej izbičky, kde sme mali tiež ako dole v kuchyni, zázračné okno, cez ktoré bolo vidieť nielen svet na ulici,  ale aj Gerlachovský štít v plnej jeho kráse podľa obdobia aké práve bolo. Či jar, léto, jeseň aj zima, tento majestát Tatier bol vždy iný, záhadný a keď sa v jeho diere objavili dvaja mnísi, mamina vravela, už bude teplo, skončila zima. Dodnes je pre mňa nepokorený. Balkón z ktorého sme dočiahli na čerešne , kde už na fotografii nieje zábradlie. Dom sa prerába podľa predstáv nových majiteľov. Čas plynie, všetko sa mení, ale tie spomienky ostávajú v nás, navždy. Ten mamin Dom, teda náš Dom ostal na pár chvíľ prázdny, smutný, osamotený. Stratil sa z neho život. Ľudia čo v ňom prežili svoje roky, sú už inde, vo svojích rodinách, panelákoch či v dome na dedine, ale aj tam hore u Šéfa, už nežiju. Vieme o nich, že boli a už sa s nimi nemôžeme stretnúť. No ak zavrieme oči, myšlienky sa vratia tam do toho domu, v kuchyni na lavici som s mojou mamou a rozprávame sa spolu, v záhrade s ocom pílime drevo, s bratmi a sestrou šantíme na hojdačke, v stane čo sme si každé prázniny v zahradke pod kuchynským okonom postavili, staviame si iglu čo na jar vypadala jak zrúcanina hradu. Vždy sme mali nejakú mačku či kocúra Mikiho. Dokonca raz aj psa Šarika. Ba aj sliepky a plnú záhradu dobrot. Ak žijúci chcu toto všetko vidieť, tak už len vo sne a na starých fotografiach. Tych spomienok je toľko, že by to bolo aj na krásnu niekoľkostrankovú  knihu. Viem si ju prestaviť a boli by v nej tie naše rodinné fotografie.

 

p1060692.jpgTeraz je v tom Dome nový život, nová rodina. Otec, mama a deti. Dve krásne detičky JaKubko, Elenka a maminka Lucia a tatko Tomáš. . Dom si prerobili podľa svojich predstáv a začínajú si zvykať na iné prostredie, ktoré tej novej majiteľke je roky rokuce známe. Však tam vyrastala spolu so svojou mamou a mojou mamou, teda jej babkou. Hej, ten Dom ma teraz Lucka a je to dcéra mojej sestri Aničky.

 

Pokažde, keď som v Tatrách , idem pozrieť na cintorín a na ten Dom. Len tak z vonka si ho obzerám a teším sa, až sa raz pozriem aj do jeho priestorov, kde som vyrastal a kde sú tie krásne spomienky. Ako to všetko majú urobené, čo urobili s kumbálkom, kde strašilo a boli tam voľakedy zavareniny a kopec tajných pokladov. Čo majú nové v pivnici, kde sme mali uhlie, drevo a práčovňu, ale neskôr v novovybudovanom kumbále  zavareniny napríklad. Teraz ma napadlo, že som nikdy nebol pozrieť na povale. Aj tam strašilo.  Teším sa a zvedavosť je veliká, ako si to všetko prerobili. Niečo viem, raz som bol dnu, keď sa to búralo a videl som nové fotografie, ale na živo to bude iné. Som rád, že tomu Domu sa vdychol nový život. Mladý život a všetko to začína od znova, ten kolobeh života ľudí v tom Dome, kolobeh života tohto Domu. Som rád, že ostal v rodine a nemá ho niekto úplne cudzí. Do toho Domu sa tak zase môžem, alebo teda môžeme vraciať ako domov. Keby ho mal niekto cudzí, bolo by asi blbé, zazvoniť, že tu som voľakedy žil, môžem si to teraz pozrieť...

 

Lebo aj keď mám svoj domov tam kde žijem teraz so svojou rodinou, kde je nám dobré, vždy a stále mám ten svoj domov tam pod našimi Tatrami na tej Štokave, ako sa tomu miestu vravievalo pred 78 rokmi. Kedy tu vzniklo komunistické mestečko Svit. Kde nebol kostol, ale  vznikli tam dve obrovské fabriky Chemosvit a Tatrasvit. Dnes je to všetko úplne inak a po rokoch sa dostalo aj podnikateľovi Baťovi cti a má tam svoju sochu. Zaujímavé je, že teraz žijem tu na Záhorí v mestečku Holíč a keď pán Baťa hľadal miesto na svoj nový obuvnicky závod, bol aj tu, vraj kde je dnešné letisko mali byť Závody 29.augusta, nakoniec ich vybudovali v Partizánskom, ale to som už odbočil...

 

Takže DOM v ktorom ostali spomienky na moje detstvo žijú stále a teším sa na prvé chvíle  až prekročím prah novo obyvaného rodičovského Domu spomienok...

 

Môžeš si pozrieť viac fotiek v albume, už tam pár je, ale musím viac pohľadať a popridávať, alebo ísť nafotiť ako to tam je dnes...

 

pfč + tramtária + čiMči - sLOVEnsko

 

po čase niečo z internetu o mestečku Svit a to  : 

http://poprad.dnes24.sk/pozoruhodnost-o-ktorej-vela-ludi-po…

 

http://poprad.dnes24.sk/pozoruhodnost-o-ktorej-vela-ludi-po…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Náhľad fotografií zo zložky dom

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Svit. Poprad

Petr z Valašska,14. 1. 2016 22:07

Tak na odkaz o Svitu se mi podařilo dostat, i na ty o Popradu a viděl jsem i ty nádherné vložené fotky...a ta vitráž ze Svitu je opravdu nádherná, zajeli jsme se na ni podívat na vlastní oči a vyfotit na vlastní čip - stejně tak ani tvůj dům ve Svitu jsme nemohli obejít...
...začelt jsem se i do příspěvků a komentářů co tu jsou - nejprve jsem si myslel, že je tu asi chyba v letopočtu, že to přece není možné že je to už tak dlouho, co babička z Kopčan potichu odešla - no je to asi tak, už rok a čtvrt...rychle to letí. Dobře že Bobinko je u dobrých lidí a má se dobře

Re: Svit. Poprad

peťo tulák,15. 1. 2016 4:24

Peťo ja viem. Ja viem, že si tam bol s Ifčou a bol som tomu moc rád. tento príspevok je tu od roku 2013 a komentáre si tiež občas po čase čítavam a je to fakt zujimáve počítaničko a ďakujem, že si taký môj stály komentátor....

Domov navždy

Vrajka,25. 1. 2014 23:43

Tam, kde sme sa narodili a prežili svoje detstvo a mladosť, až kým sme z neho neodišli, bude navždy našim domovom so všetkými tými krásnymi spomienkami na rodičov, súrodencov, rodinu, na každý centimeter štvorcový, na okolie, kamarátov, školu, na všetko, čo sme tam zažili a prežili, čo sme sa navystrájali.....
V týchto tvojich spomienkach je veľká a vrúcna láska a bol si tam šťastný, inak by si to tako nenapísal. Boli ste šťastná rodina. A v srdci to takto zostane navždy.
A ten DOM aj naďalej zostane v rodine, a to je dobre. A bude tam, verím, šťastná aj táto nová mladá rodina. Prajem im to!

Re: Domov navždy

peťo tulák,12. 11. 2014 6:12

Ifča Ďakujem!

Krásne si to tu napísala a teraz ma veľmi bolí to, že DOM v Kopčanoch ostal prázdny, je tam už len chudák sám Bobinko a chodím za ním denne alebo obdeň. Doma sa predá, čo ma mrzí, že neprejavil nik záujem z rodiny tam žiť. Ja by som tam šiel okamžite a to už dávno, no nedá sa...

Ďakujem ešte raz za pekný komentárik...

Ahoj

Olga,27. 2. 2013 7:39

Mas krasne spomienky a radost, ze ten dom je v rodine, my sme ho predali cudzim a ked sa nan pozriem, boli ma srdce...

Re: Ahoj

peťo tulák,28. 2. 2013 4:45

Však práve, to som nechcel, aby som v budúcnosti chodil okolo neho a nemohol sa pozrieť dnu. To sa stane v Kopčanoch s domom, kde vyrástala moja Lidunka, že sa predá...

Pekne napísané

Milan,25. 2. 2013 7:23

No to si sa rozpisal. Pekna nostalgia.

Re: Pekne napísané

peťo tulák,25. 2. 2013 8:03

Milan to tak nejak samo prišlo a písal som...

Dom

Jojka,25. 2. 2013 7:21

Vidieť, že rád spomínaš na svoj rodný dom.

dom vo Svite

lýdia,24. 2. 2013 10:45

spomínam si na spoločné rodinné dovolenky,kedy sme sa všetci stretli za jedným veľkým stolom a dedo s babkou varili a tešili sa z toho,že sme všetci spolu,a keď sme išli všetci do Tatier a boli sme počtom ako škola v prírode...

Re: dom vo Svite

peťo tulák,24. 2. 2013 11:08

Tak toto si Lidunka dobré napísala.

Hej, to boli rok čo rok prázdniny, či jarné, alebo letné.Presne ako píšeš, všetci u jedného veľkého stola a jedlo sa čo sme si dopredu povedali, pirohy, halušky s bryndzou, parené buchty, boruvkový koláč a čo ja viem čo všetko. Ako nám to dobré padlo, keď sme sa z nejakej túry vrátili.

Hej, prišli sme do Svitu a okamžite sme mali pridelené deti mojich súrodencov a preto sme fakt chodievali často ako mini materská škôlka, alebo ako píšeš, škodla v prírode. Užili sme si tie prázdninové chvíle a babka s dedkom tiež.
Veru tak, boli to krásne časy...

DOM vo Svitě

Bergamo,24. 2. 2013 8:36

Závidím Ti.. Tvúj dom zůstal, zůstal v rodině a to je dobře, moc dobře. Jsou věci a a jevy, na které by se nemělo zapomínat. Vzpomínky z dětství, návštěvy u babiček a dědečků, prázdninové blbnutí v domech a domečcích našich rodičú .. no vidíš, a já, jsouce z pěti dětí, byl jsem jediný, který chtěl zachovat takovýto dom .. ostatní, včetně bratra Jiřího zvolili cestu peněz, nějakých blbých 200 000 Kč ... roky dětství prožité v takovém domě, v němž i po letech bylo cítit vúni babiččiných koláčů s rybízem o takové vrstvě, že jsme ani pusu otevřít tak moc nedovedli, byly pryč...a od té doby se moc nevídáme ... ach jo, zklamání převeliké.

Re: DOM vo Svitě

peťo tulák,24. 2. 2013 8:51

Zdravím Pavle z pod Bezděza, z pod hradu hradov, ale na ten náš Spišský nemá. Ďakujem za slová čo si napísal okolo toho násho DOMu. Ja som veľmi rád, že ten domček po rodičoch ostal v rodine. Presne ako píšeš, tie spomienky a kadejaké vône čo nám tam ostali, sa nedajú vymazať, aj keď je ten dom dnes úplne hore nohami poprerabany. Takže kľudne, až zas okolo pôjdete zo Spiša či iného nášho okolia, zastavte sa a obzrite si ho, zazvonte a pozdravte pani domu Lucku. Pripomnte sa, kto ste a tak.

Ako to dopadlo u vás s domčekom viem, už si mi o tom písal, ale čo už narobíš....

...z toho DOMu

Lucia...,24. 2. 2013 8:39

Zdravim Vas!
Som si precitalal akurat vas clanok plny spomienok, tak je nacase aby ste dosli kuknut aj dovnutra, aby sa ozivili aj tie ostatne :-)
Cakame vas :-)

Re: ...z toho DOMu

peťo tulák,24. 2. 2013 8:46

Ja si to viem predstaviť ako to tam máte, bol som tam raz, keď sa to búralo a poznám to z fotiek, ale na živo teraz sa pozrieť prídem. A ver mi, bude to skoro čo sa u vás doma objavím....

Poklona

Jozef Pikulík,23. 2. 2013 13:32

Peter,
klaniam sa nad tvojou poetickou dušou a strašne sa mi páči, ako pekne hovoríš o svojej Lidunke vo všetkých tvojich textov, klobúk dolu po tolkých rokoch...idem odhadzovat sneh čau

Re: Poklona

peťo tulák,24. 2. 2013 8:44

Veru tak Jožko, ráno vstanem, pozriem z okna, ej kurva, stále padá...
Bol som včera pešo v Kopčanoch starenke poodhadzovať tie hromady snehu čo nám v posledné dni napali, ale teraz celú noc pršalo a všetko sa nám to topí.

Ďakujem!Ďakujem za tie slové o tom mojom písaní a Lidunke, odkažem jej to. Potešilo ma, že si sa mi tu zas taktzo ozval a pozdrav Lienočku tvoju.

No pekne!

Jozef,23. 2. 2013 8:22

Viem si predstavit tu klnihu co by si ty dokazal napisat a urcite by v nej neboli fotky len domu...

Re: No pekne!

peťo tulák,24. 2. 2013 8:41

...síce neviem,že aký Jozef, ale ďakujem!