VIDLIČKA
PRÍBEH O VIDLIČKE
Dnes sa mu však tón jej hlasu zdal akýsi nezvyčajný.
„Brat kazateľ, mohol by si sa u mňa dnes poobede zastaviť? Potrebujem sa s tebou porozprávať.“
„Pravdaže. Mohol by som prísť okolo tretej?“
Martinovi netrvalo dlho, kým zistil príčinu zmeny tónu jej hlasu. Keď si sadli do obývačky, Marta sa mu zverila:
„Lekár mi dnes povedal, že mám asi šesť mesiacov života.“ Hovorila vážne, ale celkom pokojne.
„Je mi to veľmi ľúto…“ Nedokončil, pretože mu Marta skočila do reči.
„Nehovor tak. Pán Boh je dobrý. Žila som dosť dlho. Teraz som pripravená odísť. Veď vieš…“
„Áno, viem,“ zašepkal Martin a prikývol.
„Chcem sa však s tebou porozprávať o svojom pohrebe. Rozmýšľala som o tom a chcem ti povedať niekoľko vecí.“
A tak sa tí dvaja spolu dlho rozprávali. Hovorili o Martiných obľúbených piesňach, o častiach Písma, ktoré pre ňu vždy tak veľa znamenali a o tom, čo spolu za tých päť rokov, čo Martin bol v ich zbore kazateľ, prežili.
Keď sa zdalo, že si už pohovorili o všetkom, teta Marta sa na chvíľu odmlčala, potom sa pozrela na Martina a dodala:
„A ešte jedna vec. Keď ma budú pochovávať, v jednej ruke chcem držať svoju starú Bibliu a v druhej vidličku.“
„Vidličku?“ Martin zostal veľmi prekvapený. „Prečo chceš byť pochovaná s vidličkou?“
„Stále si predstavujem naše spoločné obedy a posedenia v zbore. Za tie roky ich bolo toľko, že sa hádam nedajú ani spočítať. Na jedno však nemôžem zabudnúť. Keď sme už takmer dojedli a obsluha pozbierala zo stolov špinavý riad, neraz sa stalo, že sa nahli ku mne a pošepkali mi: ´Vidličku si ešte nechaj.´
Vieš, čo to znamenalo? Bude nasledovať zákusok! A tak som si vidličku nechala, pretože som vedela, že to najlepšie ešte len príde!
To je presne to, čo chcem ľuďom na svojom pohrebe povedať. Možno, že budú spomínať na všetko to pekné, čo sme spolu prežili. Ale keď prídu k mojej rakve, pozrú sa na mňa a uvidia vidličku, určite sa spýtajú: ´Prečo drží v ruke vidličku?´
Vtedy chcem, aby si im povedal: "Pretože to najlepšie ešte len príde!´“
PS. mal som to v meilovej pošte od jednej fajn kočky z Košicoch
Komentáre
Prehľad komentárov
Mám veľkú radosť z toho, že si sem zaradil tento krásny príbeh.
Je to našou nádejou a tak tomu aj veríme, že to najlepšie nás ešte len čaká. Lebo Boh nie je troškár, pripravil nám večnosť s Ním v nebi a dal nám ľuďom to najlepšie a najmilšie, čo mal, lebo nás miluje tak, ako nikto na svete. Ako je to napísané v Biblii: Lebo tak miloval Boh svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život.
Boh kvôli nám obetoval svojho Syna. Čo kvôli Nemu sme ochotní obetovať my?
Náš život na tejto zemi je len prípravou a prestupnou stanicou na večnosť. Sme ochotní pustit z rúk to, čo je vzhľadom k večnosti bezvýznamné a bezcenné a siahnuť po tom, čo zostane až do večnosti? Naša duša je to najcennejšie, čo máme, preto sa o ňu starajme. Telo sa obráti na prach, ale duša odíde na večnosť, nič z tohoto sveta si neodnesieme so sebou.
Vieme, kde a s kým budeme tráviť svoju večnosť?
Verme Bohu. Ľudia veria kadečomu a kadekomu, aj v Boha veria, ale ho nerešpektujú a neposlúchajú. Aj diabol verí v Boha, ale trasie sa, lebo vie, že jedného dňa skončí a prehrá. Boh bude víťazom. Preto robí všetko pre to, aby odvrátil pozornosť človeka od Boha a strhol ho na svoju stranu, aby skončil v pekle s ním. Nechce, aby človek uveril Bohu. Lebo je rozdiel veriť v Boha a veriť Bohu!
Re: Zatiaľ čakám na to najlepšie
peťo tulák,18. 4. 2014 6:24
Ivetka ďakujem! Ďakujem za tak rozsiahlý komentár k tomuto príbehu v Drobničkách. Dnes som tu vložil nový príbeh zo života s názvom Ty si Ježiš? Poznáš ma a tak vieš, že mám rád takéto príbehy aj keď...
Však vieš, čo mám na myslí, no chcem sa podeliť a nenechávať si to len pre seba čo som si prečítal v mejlovej pošte.
Drobničky - sú to také moje postrehy zo života okolo nás, no hodia sa tu aj také, čo prežil niekto iný a tak preto aj tento s vidličkou...
to najlepšie ešte len príde
Jolka,5. 9. 2013 18:22čo k tomu dodať, príbeh rozpráva sám za seba
Re: to najlepšie ešte len príde
peťo tulák,6. 9. 2013 6:02Si prvá čo reaguje Jolka. Dík a je to tak, ako píšeš.
Zatiaľ čakám na to najlepšie
Vrajka,19. 1. 2014 0:05