ÚPRIMNÁ SÚSTRASŤ
Úprimná sústrasť sa neželá ani nepraje
… fakt.
Minimálne gramotný človek vie, že keď niekde niekomu niekto blízky zomrie, naozaj si želajú, aby kondolencie a všetky tie veci okolo veľmi rýchlo skončili. Želajú a prajú si byť sami, so svojimi pocitmi a slzami.
V škole sa učíme vybrané slová, literatúru, vážne rovnice a grafy, fyzikálne zákony a všetko možné, ale na takéto situácie nás nepripravujú.
Sme ešte mladí, že hej. Ani rodičia nám nevedeli vysvetliť, kam to idú ich rodičia ( naši starí rodičia ) a prečo toľko sĺz a truhla a slušné šaty.. vraj idú preč, do neba, aby na nás dávali pozor… A my sme teda kukali, niečo sme zjedli na kare a ráno do školy a život ide dalej. Lebo to sú starí ľudia s tým sa tak nejak počíta.
Potom to prišlo… havárky na aute, pád zo skaly, samovražda…
Dospeli sme rýchlo. Tak často ako chodíme na svadby, chodíme aj na pohreby.
Rúbe sa už aj v našich lesoch.
Pričasto…
Keď zomrel kolega Martin, bol to šok. Pekný a úžasný človek.. po každej stránke. Popri svojej práci chodil jazdiť sanitkou a keď išiel z nočnej, nabúral. Odprevádzalo ho tucet sanitiek. Keď išla v krematóriu truhla dole, zneli sirény a my sme všetci plakali ako malé deti. Za Martinom, kvôli jeho mamke a tatovi. Lebo všetci, ktorí sme tam boli, máme ( mali sme ) rodičov, sme šoféri a týka sa to nás všetkých. Nevracal sa z disky ožratý ale išiel z práce, ktorá nie je prácou ale poslaním. Práve kvôli Martinovi som zmenila svoj názor na saniťákov. Na ten pohreb nezabudnem. Nepovedalo sa nič. Len Martinov tatko vstal, položil ruku na truhlu a svojmu synovi povedal : ,,Sbohem Martine”.
Dozvedela som sa to z facebooku. Chcela som mu blahoželať k vodičáku na motorku. Skoro som padla na zadok, keď som zbadala odkaz na dopravnú nehodu od jeho bratranca.. Martin je mrtvý.
Minule som pozerala staré diely CSI. Horacio si dal tie svoje slnečné okuliare a prehovoril na nejakú kočku, ktorá povedala „Nevieš kedy”, a on na to, že ,,Ano, nevieme kedy a práve preto sa smrti netreba báť”,
Ja sa ani nebojím. Jediné čo ma trápi, sú tí moji naokolo. Ja už to budem mať za sebou. ONI tu ostanú a budú za mnou plakať. A bude im ,želaná, úprimná sústrasť…
Neučte deti vybrané slova alebo násobilku. To je na prd v reálnom živote. Učte decká, že tu nie sme nastálo, ale len dočasne. Že si máme užívať život ( a tým užívať, nemyslím piť a fetovať ). Učte ich, aby nikdy nešli spať pohádané ( s hocikým – s rodičmi, súrodencami, kamošmi ) pretože ráno može byť neskoro.
Neučte ich páliť sviečky a vážit si mrtvých, učte ich vážiť si živých.. kamene na cintorínoch majú sviečky a slzy na háku.
Úprimná sústrasť sa neželá. Sú veci, ktoré sa neželajú ani nepriateľovi…
Tamara Kadnárová
Komentáre
Prehľad komentárov
suhlasim s podanim ruky a stretnutie pohladov....
Re: sustrast
peťo tulák,25. 11. 2014 6:15to ako si to napísala by bolo prijateľnejšie, no je to v ľuďoch už, že nejaké to slovo musia povedať...
spomenul som si na niečo a síce čítaj nižšie
peťo tulák,10. 6. 2014 6:10
Odpovědi na zkouškové otázky uchazeče o pracovní místo v Google Inc, který
sice získal 0 bodů ze zkoušky, ale přesto byl přijat:
B1. Během které bitvy zemřel Napoleon?
* během té poslední
В2. Kde byla podepsána Deklarace Nezávislosti?
* dole, na poslední stránce
В3. Hlavní příčina rozvodu?
* svatba
В4. Hlavní příčina neúspěchů?
* zkouška
В5. Co jste nikdy neměl k snídani?
* oběd a večeři
В6. Co vypadá jako půlka jablka?
* druhá půlka
В7. Pokud hodíme červený kámen do modrého moře, jaký bude?
* mokrý
В8. Jak může člověk žít osm dní bez spánku?
* bez problémů, vždyť v noci spí
В9. Pokud budete mít 3 jablka a 4 pomeranče na jedné dlani a 4 jablka a 3
pomeranče na druhé, co budete mít?
* opravdu velké dlaně
В10. 8 zedníků postavilo zeď za 10 hodin, kolik času to zabere 4 zedníkům?
*nezabere žádný čas, zeď již byla postavena
В11. Jak můžeme hodit vejce na betonový základ tak,abychom ho nerozbili?
*jakkoliv, vejce v žádném případě nepoškodí betonový základ.
Tak čo, chalan si vedel poradiť pri každej otázke....
upozornenie
peťo tulák,10. 6. 2014 5:49ak si klikneš na to meno na záver Tamara Kadnárová, preklikneš sa na jej stranku a tam je toho viac na čítanie
Sústrasť
Ivča,8. 6. 2014 22:16
Iste budú na túto tému rôzne názory. Môj je tento:
Nie je treba zbytočných slov, načo rečami jatriť už tak boľavé rany pozostalých. Myslím, že aj tak vedia, že s nimi všetci súcitia a je im to ľúto. Nechodím kondolovať. Ak by sa mi toto prihodilo, nechcem, aby mi ktokoľvek kondoloval. Toto rozhodnutie som urobila už veľmi dávno.
Re: Sústrasť
peťo tulák,9. 6. 2014 18:20
Ifča ja vždy len potrasiem ruku, nič nevravím len sa naše pohľady stretnú a vieme čo by sme chceli povedať v tom momente. Nechápem ale jedno na pohreboch, fotografov čo tam pobehujú a fotia pohreb. Mňa pozvali fotiť pohreb kamoša čo tragický zahynul v Tatrách a odmietol som.
Ďakujem za príspevok v podobe slov čo si tu napísala...
Upřimná soustrast
Petr,9. 6. 2014 0:08Dobrý článek, který mne zaujal. A chápu pozůstalé, kteří si nepřejí žádné květinové dary ani kondolence. A učitě je potřeba vážit slova anebo stačí projevit účast třeba jen stiskem ruky....
Re: Upřimná soustrast
peťo tulák,9. 6. 2014 18:16Peťo koľkokrát ten stisk ruky a úprimný tichý pohľad je viac, ako akekolvek slová. Ja som ten príbeh našiel v mejlovej pošte, zaujal ma tiež a tak je tu vložený...
Pěknou neděli Petko!
Seniorka,8. 6. 2014 9:50
Jo, taky mi vadí, jak vidím někde na netu, přeji upřímnou soustrast. Lidé neumí česky - slovensky, a je to stále jen horší a horší. Přijměte moji soustrast.. když už.
Re: Pěknou neděli Petko!
peťo tulák,9. 6. 2014 18:14Jarka k tomu určite bude mať každý svoj názor, ktorý tu ale nenapíše, no ako sa hovorí, sto ľudí, sto názorov. Ja som na jednom pohrebe dokonca počul predo mnou ako jeden pán pozostalej manželke gratuloval úprimnú sústrasť. No myslím si, že ani nevedel čo jej to v tom smutnom momente hovorí...
sustrast
oluskaprokopova,11. 6. 2014 21:09